SLNENY´SEN 

Mladá matka uprene hľadela na svojho šesťročného synčeka, ktorý umieral na leukémiu. Priala si, ako každý rodič, aby jej syn vyrástol a splnili sa mu jeho sny. Ale vedela, že už to nebude možné. Chytila ho za ruku a spýtala sa: - Premýšľal si o tom čím by si chcel byť keď vyrastieš? - Mami, ja chcem byť požiarnikom! Ešte v ten deň zašla v Brisbane na miestnu požiarnu stanicu, kde sa stretla s Bobom, požiarnikom, ktorý mal srdce veľké ako samotný Queensland. Povedala mu o svojom synčekovi a jeho sne a poprosila len, či by mohli jej malého Bena previesť požiarnym autom. Bob odpovedal: - My môžeme pre neho urobiť oveľa viac! Ak bude v stredu ráno pripravený, vymenujem ho na celý deň čestným požiarnikom. Môže zostať s nami na základni a bude s nami jesť a jazdiť na všetky výjazdy v plnej paráde. Môžeme mu dať vyrobiť ozajstnú uniformu, dáme mu pravý požiarnicky klobúk, nie hračku - PRAVÝ - so znakom Queenslandskej záchrannej a požiarnej stanice, dostane žltý gumený kabát a gumené topánky. Vyrábajú sa priamo tu v Brisbane, takže to nebude problém. O tri dni prišiel Bob pre Bena do nemocnice. Obliekol ho do uniformy a priamo z nemocničného lôžka ho odviedol k pristavenému požiarnemu vozidlu. Ben si musel sadnúť na zadné sedadlo, ale pomáhal riadiť vozidlo späť na požiarnu stanicu. Bol v siedmom nebi. Ten deň boli v Brisbane tri požiarne poplachy a Ben sa zúčastnil všetkých. Okrem toho, všetko natáčali aj na filmový záznam pre miestny spravodajský kanál. Splnený sen, všetka láska a ohromná pozornosť, ktorú mu venovali, zapôsobili na Bena tak silno, že žil ešte tri mesiace. Bolo to oveľa dlhšie ako lekári považovali za možné. Jednu noc keď vrchná sestra videla, že smrť sa neodkladne blíži, zavolala Benových rodinných príslušníkov. Spomenula si však aj na deň, ktorý Ben strávil ako člen požiarneho zboru a zavolala na požiarnu stanicu. Požiadala, či by bolo možné, aby jeden s požiarnikov prišiel v uniforme do nemocnice k Benovi a stál pri ňom ako čestná stráž v jeho poslednej chvíli. Slúžiaci dôstojník odpovedal - My môžeme urobiť oveľa viac!!! Budeme tam do piatich minút!!! Oznámte prosím rádiom, že sirény tentoraz nebudú oznamovať, že je niekde požiar, že to len hasičský záchranný zbor prichádza naposledy vzdať česť jednému zo svojich najlepších členov! A môžete prosím nechať otvorené okno do jeho izby!? O 5 minút svietiace a húkajúce požiarne auto zastalo pred nemocnicou. Vysunulo rebrík a do Benovej izby na treťom poschodí po ňom vystúpilo šestnásť požiarnikov. Vstúpili do Benovej izby. Pri Benovi už stáli jeho najbližší, ale chlapec pozrel na veliteľa. "Pane, ja som už skutočný požiarnik?". "Áno Ben, si požiarnik a najvyšší veliteľ, drží tvoju ruku!". Ben sa usmial a povedal, "Ja viem, Najvyšší veliteľ ma držal za ruku celý deň a spievali mi anjeli." Povedal chlapček a zavrel naposledy oči.